Všetko je to tak akosi naoko.
Prichádzame do auly poctivo zakúpené lístočky rozdáme príbuzenstvu. Pobehujú tu ľudia: "Nekúpite si fotky? Objednajte si ich tu..."
Tety zo študijného oddelenia celé vystresované pokrikujú. "Zoraďte sa! Prejdeme si ako budete nastupovať. Nacvičíme si úklon. Rýchlo máme len 10 minút."
"Ježiš ako to bolo? Za kým stojím? Pravá, alebo ľavá? Ako bolo tá prísaha? SPONDEO AC POLICEOR. Bože, to si nezapamätám!" Nervozita narastá.
Našťastie máme zlepšovák. Na miesto viditeľné len nám prilepili papierik s tým osudovým textom: SPONDEO AC POLICEOR.
Akosi sme to stihli. Nástup, dvojrad, odprisahať, zobrať diplom potriasť rukou dekanovi, zase úklon.
Všetko prebehlo ako malo. Občas niekto zakopol, neuklonil sa atď... Dlhé príhovory, gaudeamus(so správnym otváraním úst), hippokratova prísaha (len v latinčine). Rozumel jej niekto v tom momente?
Rýchla prísaha. Diplom v ruke. Dojaté príbuzenstvo.
Všetko tak naoko...
Tí, ktorí sa nezúčastnili tejto mašinérie, si môžu prevziať diplom na dekanáte v úradnych hodinách. Bez všetkého tohto a bez prísahy...
Prečo sa to teda robí? Nie je táto prísaha etickým kódexom lekára?
Ak nie je potrebná, prečo teda toľké snahy na jej zmeny v minulosti? Len aby vyhovovala?
Počas komunizmu sa v nej hovorilo niečo ako:
Sľubujete Československej socialistickej republike a jej ľudu: Najmä, že si budete vedomí poslania vedy pre socialistickú spoločnosť a že svoje vedomosti a svoju činnosť zameráte v prospech ľudu a svoje povinnosti budete vykonávať poriadne, svedomito a ochotne s plným vedomím svojej zodpovednosti a budete stále prehlbovať vedecké poznanie a v ňom pokračovať.
Pôvodnú verziu si môžte prečitať na konci článku. Dnešná verzia vylúčila "neuskutočnenie rezu" Pozmenila tiež frázu o interupcii.
Jej posledná veta znie ako výsmech, keď si vlastne diplom môžte prevziať bez prísahy...
"Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania"
Spondeo ac policeor! Len tak naoko prisahám. Naoko ako naše zdravotníctvo...ako my...?
Dnešná verzia prísahy:
Sľubujemv mene ľudskosti, humanizmu a lásky k blížnemu svojmu a dovolávam sasvedectva všetkých, s ktorými sa vo svojej praxi stretnem, že budemtento lekársky sľub dodržiavať.
Všetkých svojich učiteľov, ktorími úprimne odovzdajú svoje znalosti si budem vážiť ako svojich rodičova urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som ich mohol dôstojnenasledovať. Ak sa aj ja stanem učiteľom, odovzdám svoje umenie len tým,ktorí sa zaviažu k dodržiavaniu tohto sľubu s predsavzatím ho naozaj avážne dodržiavať.
Spôsob môjho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia k úžitku chorých a budem ich ochraňovať pred krivdou a bezprávím.
Neprepožičiamsvoj stav k eutanázií, ale vynasnažím sa svojou starostlivosťou ochorých tak, aby nemali dôvod pomyslieť na ukončenie svojho života.
Zdržímsa konania a podpory činov, ktoré nie sú v súlade s týmto sľubom, apodľa svojho vedomia a svedomia konania, ktoré by viedlo k strateživota nenarodeného dieťaťa.
Svoj život a lekársky stav budem viesť v čistote a tak, aby som nijako neznižoval dôstojnosť lekárskeho poslania.
Akmoje vedomosti nebudú stačiť na liečenie chorého, odovzdám ho do rúkkolegom schopným to urobiť tak, aby to bolo na jeho úžitok.
Nechbudem liečiť kohokoľvek, nebudem robiť rozdiely podľa farby pleti,náboženstva či spoločenského postavenia a vyhnem sa akéhokoľvekkonania, ktoré by ma uvrhlo do podozrenia z bezprávia či ublíženia.
Zrieknemsa konania, ktoré by sa mohlo stať dôvodom na moje vydieranie spôsobom,ktoré by mohlo viesť k poškodeniu práv pacientov.
Zaväzujem sadodržiavať lekárske tajomstvo vrátane tajomstva, ktoré sa dozviem osúkromí ľudí pri hľadaní diagnózy. Lekársku diagnózu s identifikáciouosoby odovzdám len lekárovi, ktorý ju bude bezvýhradne potrebovať kďalšiemu liečeniu a k úžitku chorého.
Na vedomie beriem avyslovujem presvedčenie, že ak tento sľub budem po celý životdodržiavať, stanem sa lekárom i človekom šťastným, čo bude k úžitku mnei ostatným.
Ak sa svojho sľubu zrieknem, či ho poruším, zriekam sa aj svojho lekárskeho umenia či poslania.
Hippokratova prísaha v pôvodnom znení:
"Prisahám pri Apolónovi, bohovilekárstva, pri Aeskalupovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch abohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzkybudem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať.
Svojhoučiteľa v tomto umení si budem rovnako ctiť ako vlastných rodičov avďačne mu ponúknem všetko potrebné, ak si to vyžiada nutnosť. Jehopotomkov budem pokladať za vlastných bratov a keď sa budú chcieť vyučiťtomuto umeniu, vzdelám ich bez nárokov na odmenu aj akékoľvek záväzky.Svojim synom aj deťom svojho učiteľa aj žiakom, ktorí sa slávnezaviazali lekárskou prísahou, umožním, aby sa zúčastňovali na výučbe,aj na prednáškach, aj na celej vede. Nikomu však inému.
Spôsobsvojho života zasvätím podľa vlastných síl a svedomia úžitku chorých abudem ich ochraňovať pred každou krivdou a bezprávím.
Ani prosbamisa nedám prinútiť na podanie smrtiaceho lieku, ani sám nedám nikdy nato podnet. Nijakej žene nepodám prostriedok na vyhnanie plodu.
Svoj život a svoje umenie budem vždy chrániť v čistote a udržím ich bez akejkoľvek viny.
Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.
Nechvkročím do akéhokoľvek domu, vojdem tam len s úsilím pomôcť chorým abudem sa vyhýbať každému podozreniu z bezprávia, alebo hocijakéhoublíženia.
Zrieknem sa túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi.
Keďpri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malozostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a akotajomstvo uchovám.
Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadnespĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úctyvšetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju všakporuším, či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak."
